V ranných návratoch
vyrastajú tvoje nohy
z mojej hlavy v radosti
a máme na čo
spomínať z večera
do rána a potom
na týždeň som si
nahrabal spomienok
na budúcnosť
keď voda sa leje
prúdom z vína
za jednu kvapku
krvi natiahnutá
špirála skokov
cez časopriestor
na ples na ktorom
si žiarila v prítmí
aj po troch pôrodoch
a budúci druhý muž
Európy od teba nevedel
odtrhnúť oči hoci tam bol
s mladou slobodnou
mojou kolegyňou
a vtedy v novinách
v Londýne na ulici
dominovala Lady Di
v minulom tisícročí
a môj výrok o tankoch
z Bruselu
boli sme mladí a nás
nepovažovali za demokratov
z toho času si zostala
ty a ten byrokrat
už na teba zabudol
tak sa naša láska
zamotala do dejín
a zostane po nás
v počte centimetrov
hrúbky kníh vydávaných
vďaka mecénovi
ktorý si túto báseň
prečíta až po jeho
sponzorskom dare
zapáli si cigaru
v kancelárii nad mestom
a bude si predstavovať
miesto mňa seba
chudobného básnika
on miliardár a šéf
slobodných murárov
aby potom ma zasa
láskavo obdaroval
aby som ti mohol
venovať opäť niekoľko
zbierok uložených
vzorne po vojensky
nad jeho biznisovým
stolom šéfa banky
všetko pekne zamotané
v kúdole dymu z jeho fajky
a najlepšie na tom je
že sme to prežili
v malej krajine mimo
prúdov sveta a
predsa je to pravda
Stanislav Háber
(zo zbierky Popísané páperie)
Celá debata | RSS tejto debaty