Založ si blog

Ako vo svete poznajú slovenské mamuty a ako po poslednom pomazaní vstali dvaja zo smrteľných postelí

Knieža Karel Schwarzenberg vie, kde leží slovenská obec Hajnačka.

Minule, keď tam šiel na miestny hrad profesor z americkej univerzity vo Virgínii, tak sa pošmykol a padol do šípkového kríku plného tŕnia. Padlo teda rozhodnutie postaviť pri cestičke vedúcej na hrad zábradlie. Do Hajnačky chodia vedci z celého sveta po stáročia. Keď sme boli pod správou Uhorska, budapeštianska univerzita mala svoju pobočku v Hajnačke. Keď sme boli Československo, aj Karlova univerzita v Prahe mala svoje vysunuté pracovisko v Hajnačke.

“Starosta a o čo budeme mamuty priväzovať?” – smeje sa z plánov starostu Hajnačky Jozefa Hunyaka suseda zo záhrady pod Hajnackým hradom. Starosta má totiž s obcou Hajnačka veľké plány. Rozhodol sa, že na hradnom kopci urobia expozíciu všetkých nálezov, s ktorými sa pýšia prírodovedecké múzeá a fakulty univerzít vo Viedni, v Budapešti a v Prahe.

“Pozostatky mamutov a mastodontov sa našli u nás, lenže vtedy bola buď Hajnačka pod správou Viedne, alebo Budapešti, prípadne za spoločného štátu s Čechmi zasa bola pod Prahou,” vysvetľuje Jozef Hunyak: “Už je na čase, aby aj Bratislava niečo z našich nálezov mala.” Preto z Hajnačky putuje podľa odborného posudku skamenelina ľavej sánky chobotnáča mastodonta z rodu Mammut – nejde o mamuta srsnatého – ktorú vyoral traktorista na hajnackom poli do expozície v hlavnom meste.

Nález má úctyhodných 7 až 10 miliónov rokov, čo je vek, aký si len ťažko môžeme predstaviť. O to je vzácnejší a zaujímavejší pre návštevníkov. Nečudo, že odborníci z univerzít z Viedne, z Budapešti a z Prahy doteraz navštevujú slovenskú Hajnačku ležiacu medzi Fiľakovom a Jesenským v rimavsko-sobotskom okrese. Nachádza sa tu totiž unikátna Kostná dolina, ktorá je národnou prírodnou pamiatkou v Chránenej krajinnej oblasti Cerovskej vrchoviny. V Európe ide o známe nálezisko mladotreťohorných kostí tapírov, mastodontov a nosorožcov, ale aj zuby a kosti medveďa, pandy, hyeny, hlodavcov, hmyzožravcov, vtákov, plazov, obojživelníkov, rýb či iných skamenelín. Povedzme si však pravdu, že aj dnes tam žije dosť veľa zveri.

Nie je nič zvláštne objaviť vedľa frekventovanej cesty z Lučenca do Fiľakova a ďalej do Hajnačky stádo divých svíň, bocianie páry, či lane pasúce sa vedľa lesa. A nemusíte ani z auta vystúpiť. V Hajnačke chcú vybudovať na prístupovej ceste k zrúcaninám hradu expozíciu nálezov pod holým nebom, aby rodáci a návštevníci tohto miesta videli, o čo všetko táto dedinka s tisícdvesto obyvateľmi obohatila európske metropoly vďaka tunajším významným nálezom, aké druhy tu žili v dobe ľadovej.

Hrad sa volá podľa legendy po panovníkovej dcére, ktorá sa zamilovala do majiteľa pevnosti. Ten bol panovníkovým rytierom a krásna Hajnalka pod hradom našla otcov stratený meč, ktorým zabila statného diviaka, čo napadol bezbranné dieťa – pastierika na lúke, pričom ju videl hradný pán a zamiloval sa do nej. Meč našla vďaka zjaveniu víly.

Pravdou je, že na zvláštnej skale nad dedinou stál opevnený tábor už v predkresťanských časoch. A hrad sa prvýkrát spomína podľa listiny z roku 1427. Viackrát ho dobyli Turci, ale nikdy nie na dlhší čas. Bol aj pod správou kráľovskej koruny, ale od 17. storočia už len chátra. Chodia ho obdivovať turisti z celého sveta a pri významných sviatkoch je hrad nasvietený. Raz sa na ceste k zrúcaninám nešťastne šmykol profesor z univerzity v americkej Virginii. Spadol do šípkového kríka. Vtedy si Jozef Hunyák povedal dosť. Profesorovi tŕne povyberal v blízkej vínnej pivnici z dlaní a v Hajnačke sa začali realizovať postupne veľkolepé plány. Prvým bola schodná cesta na hrad.

Starosta už plánuje okrem expozície hajnackých paleontologických nálezov z doby ľadovej na hrade postaviť v pozostatkoch pivnice sedenie pre turistov. Opraviť chodník, osadiť lavičky. Region Medveš, kde sa hrad nachádza, je na maďarských hraniciach a región sa volá Medveš podľa množstva tu žijúcich kráľov lesa – medveďov.

Brigádnik Róbert Rácz objavil za hradnou bránou tajnú chodbu z hradu po prepadnutí zeminy pri hradnej pivnici: “Teraz je to práca pre archeológov.” Musí ju však zabezpečiť, aby zatiaľ nelákala miestne deti.

Obec leží na úpäti sopky, ktorá kedysi náhlym výbuchom pochovala a tak zakonzervovala mamuty na tomto území pred miliónmi rokov. V Hajnačke majú aj vlastný Domov dôchodcov sv. Jozefa prestavbou z pôvodnej budovy školy. Jeho kapacita 27 miest slúži občanom celého regiónu. Vďaka pomoci od Maltézskych rytierov získali do domova potrebné polohovateľné postele. V Domove dôchodcov doopatrovali zatiaľ najdlhšie žijúcu rekordmanku regiónu takmer 103
ročnú pani, na ktorú si ošetrovateľka Mária Farkašová z Dubna rada spomína. Bolo vraj s ňou veselo a hoci majú v domove aj nechodiacich pacientov, snažia sa s nimi žartovať a spríjemňovať im každú chvíľu. Starosta Jozef Hunyák dodáva: „Pre domov seniorov chystáme aj výstavbu parčíka, aby mali ešte krajšie prostredie. Dnes nám už nestačí ani kapacita a tak zariadenie plánujeme rozšíriť, lebo už máme naň čakateľov.“

Podľa slov starostu Jozefa Hunyáka, región okresu Rimavskej Soboty zápasí so Španielskom o najvyššiu nezamestnanosť, ktorá tu na Slovensku presahuje často 27 percent. Preto sa v obci snažia využiť každú príležitosť. Začínali už po roku 1989. Vtedy si dali za cieľ postaviť kostol, keďže ten starý vyhorel ešte s hradom v roku 1703. Dnešný chrám má dve veže a miestny pán farár Gregor Rydzewski oceňuje schopnosti tunajšej mládeže: „Tu žijúce deti sú veľmi talentované a vo väčšine majú v sebe vysoký potenciál sa v budúcnosti presadiť.“

V obci je výrobňa cestovín, stavebné príležitosti, či práce s informačnými technológiami u súkromníkov. Ak má pán farár Rydzewski dobrý odhad, potenciál nemá len mládež, ale celá obec, hoci on sám hodnotí súčasnosť dosť realisticky: „Finančná situácia celej spoločnosti nie je
jednoduchá. Aj z Hajnačky chodia ľudia za prácou do vzdialených regiónov Európy, ale sa aj vracajú, a to je pozitívny trend.“

Starosta Jozef Hunyák chystá aj výstavbu rómskeho komunitného centra, kde sa budú Rómovia vzdelávať, lebo v obci majú početnú a rýchle rastúcu rómsku populáciu: „Chceme podchytiť ich talenty na pracovné pozície, kde majú šancu sa v únii uplatniť. Okrem opatrovateliek starších ľudí, či upratovačiek, sú Rómky po vyučení výborné kuchárky.“

Do roku 1989 nemali v obci poriadny kostol. Vďaka rakúskej katolíckej charite tu za rok aj štyri mesiace postavili dvojvežový chrám, kde dnes pôsobí otec Gregor Rydzewski pôvodom Poliak, ktorý na Slovensku v pastorácii slúži už viac ako 20 rokov: “Raz som spovedal na smrteľnej posteli muža, ktorý nebol na spovedi 60 rokov. O chvíľu z postele vstal a o týždeň už bol sám v kostole na omši,” usmieva sa skromný kňaz. A ďalší prípad je 92 ročná Hajnačanka, ktorá po poslednom pomazaní tiež zázračne začala chodiť, hoci jedlo jej už nosili z Domova dôchodcov sv. Jozefa, ale rodnú chalupu nechcela opustiť, aby ju opatrovali v domove, tak dostávala odtiaľ aspoň jedlo.

Na dedinu vidno najlepšie z výšky z hradu, lebo je ako na dlani, keďže je rozťahaná, keď niektoré samoty sú od dediny vzdialené až päť kilometrov. V časti Šťavica boli kedysi liečivé kúpele, ale už ani základy kúpeľov neexistujú. Iba pramene a tradícia. Za to je tu nádej, že stará hradná pivnica postavená na skale ešte môže ožiť, lebo v nej chcú obnoviť posedenie pre turistov, čo sa sem vyberú, aby si mali kde oddýchnuť.

Pre marginalizované rómske komunity stavajú obecné byty, lebo ako priznal starosta Jozef Hunyák, v obci vzniká mnoho zmiešaných manželstiev a tento potenciál chcú využiť vytvorením vhodnejších podmienok na život, vzdelávanie, proste na celkovú existenciu občanov. Na samote Gortva, ktorá je súčasťou Hajnačky, postavili až dvanásť bytových jednotiek, v ktorých mesačne platia iba sociálne minimum. Tu žijúce rodiny si pochvaľujú iný štandard bývania s elektrinou a čistou vodou, než aké poznali v rómskych osadách. Samostatné byty postavili aj nad budovou obecného úradu. Takže starosta sa oprávnene chváli, že v obecných bytoch dnes žije 75 občanov.

Karolína Matiová sa teší, že pre ich tri deti „aj nám tu na Gortve z obce stavajú vlastné detské ihrisko.“ Jej suseda Nataša Matová zasa rada pochváli, ak je čo: „Dobré, že to tu urobili aj v škole, že sa kúpili počítače, lebo naše deti potrebujú aj s nimi vedieť robiť.“ Zhodne konštatujú, že najlepšie by bolo, keby sem aj do takého zapadnutého kúta štátu prišla nejaká práca. Tá je najdôležitejšia. A na ňu musí byť nová generácia čo najlepšie pripravená. Stačí možno naozaj využiť potenciál hradu Hajnačka pri rozvoji miestneho cestovného ruchu, veď mamuty za každým rohom v Európe nik nenájde tak ľahko.

Všetko je možné a teda aj to, že prežívame tisícročia rovnaké problémy

20.04.2017

Je veľký rozdiel medzi operetou a muzikálom? Režisér Peter Oravec tvrdí, že až pri novom naštudovaní Veselej vdovy na Novej scéne si uvedomil, až aký veľký. To, čo sa pre umelca pri realizácii viac »

Je nás viac ako päťdesiat miliónov? Slovák je človek prírodný. ..

19.04.2017

Záujem o prírodu je u nás tradične veľký. Člen Ústredného výboru Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny pán RNDr. Vladimír Slobodník, CSc., mi hovoril o vytvorení troch informačných viac »

V Londýne štrnásťkrát drahšia stavba mosta než v Devínskej Novej Vsi – bioarchitektúra je svetový unikát

18.04.2017

Z celého sveta sa hrnú turisti, aby videli a vyskúšali na vlastné oči a nohy slovenský - svetový unikát: Cyklomost slobody v Devínskej Novej Vsi, ktorý získal v roku 2014 prestížnu architektonickú viac »

piggy bank, sporenie, pokladnička, prasiatko

Úspory Slovákov by mali v najbližších rokoch rásť

17.10.2017 13:00

Miera úspor by mohla najbližšie roky rásť. Úspory Slovákov môžu narásť zo súčasných 12,3 tis. eur na obyvateľa nad hranicu 18 tisíc eur.

chlap, mobil, bar, muž

Podvodníci zarábajú na podozrivých číslach

17.10.2017 13:00

Hromadné prezváňania na mobilné telefóny z Libérie, Konga, Mauritánie či Tanzánie sa objavili v posledných dňoch.

Rakka

SOHR: Arabsko-kurdské milície dobyli z rúk IS sýrsku Rakku

17.10.2017 12:43

S odkazom na oznámenie exilovej Sýrskej organizácie pre ľudské práva (SOHR) to uviedli agentúry AFP a Reuters.

zubatá, výstava, Stredoslovenské múzemum

Keď zubatá kosu brúsi – zvyky a obyčaje našich predkov v Stredoslovenskom múzeu

17.10.2017 12:34

Poslednou výstavou z triptychu Základné obrady života človeka je rozsiahla výstava Keď zubatá kosu brúsi, ktorú sprístupnili v Stredoslovenskom múzeu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,919
Celková čítanosť: 13030458x
Priemerná čítanosť článkov: 6790x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy