človek je štvorrozmerný tvor
má šírku dĺžku hrúbku a čas
keď stratí svoj chronograf
nastane súdny deň
Zrazu v jednej chvíli
bude budúcnosť minulosť prítomnosť
v jednom bode
Zem zaplní
zástup osôb
Ako v zrkadlovom
odraze
človek zbadá všetky
podoby
z minulosti
budúcnosti
po prítomný tvar
ktorý sa bude odrážať
dozadu i dopredu
všetkými smermi
vôkol
A kto bude mať
vieru
uverí
že On uzavrel dvere
ktorými kráčame dnu pri vzniku
a vychádzame nimi von
z Univerza pri zániku
Kto nie
toho ten vír
vezme zo sebou
do trojrozmerného inferna
Človek je štvorrozmerný tvor
ten štvrtý rozmer
čas rovnajúci sa Jeho dverám
nám nedá zabúdať
Nebudeme vedieť
čo bolo a bude
je a kedy
lebo keď sa čas
stratí
zostane už len to
ako to je
A v ňom
bude všetko
Ty kým si bol
kým budeš
lebo si to Ty
čas nebude
vesmír sa zrúti
do jedného bodu
Do seba samého
osobný armagedón
a vtedy On stvorí čas
a vznikne svetlo
ktoré sa bude lámať
podľa notovej osnovy
červená – žltá – zelená – modrá
Čas
je ten náš zakliaty
štvrtý rozmer
On nás núti žiť
narodiť sa a potom
zomierať
Panta rei
preskupujúceho sa zhluku molekul
Človek je štvorrozmerný tvor
má šírku dĺžku hrúbku
z ktorých sa skladá
hmotný tvar
a ten sa neustále
mení časom
Tohto kráľa našej zmeny
boha Króna
možno poraziť
tak ako sa to podarilo
jeho synovi Diovi
Keď naraz všetky tvory
zmenia vlastné vedomia
Preto má zmysel
ľuďom kázať o láske
aby jej naraz všetci uverili
a nastane súdny deň
ktorý ich raz a navždy zmení
zbaví ich otrokára
najhoršieho
Času
Dixi
Keby času nebolo
neboli by sme ani
Ty
s’il n’existait pas Dieu
il faudrait l’inventer
a to platí
pre všetko plynúce
rovnako ako okato
Diabol radí inú cestu víťazstva
hromadnú samovraždu všetkého
ľudstva na Zemi
opustíme v čase preskupujúcu sa matériu
a vstúpime podľa neho do neba
keď Hébé v šate poslednej Pýtie
s Herkulom
pochovajú Hyperionis
alea iacta est v Delfách
zvaných svet
V tom bruchu Króna
vládcu nad všetkým
čo jestvuje
Toho Króna
ktorý nás po narodení
všetkých zje
Tak ako svoje deti
Dia Poseidóna a Hádesa
ktoré potom žili ďalej
v jeho bruchu
lebo boli nesmrteľní bohovia
Ktorý Zeus
z nás z toho nenásytného bantlocha naučí
Uveriť láske
podľa starcu Zosima
Fiodora Michajloviča
že každý je zodpovedný za každého
a každý je pred každým vinný
kedy to pochopíme?
Stanislav Háber
(zo zbierky Egotikon)