Až sa zajtra vrátiš
ruka v ruke
pohľadáme v tvári
zošúverenej od bolesti
naše začiatky
Potknutia zasypeme bozkami
vyklíčia návratmi
k nevedomosti spotených dlaní
Izba prevoňaná
milovaním
v bielej košeli
pôrodného oddelenia
Plač znak dobrej kvality
našich úmyslov
Šepkám –
milá, milá, milá…
moja
Stanislav Háber
(zo zbierky Egotikon)