Keď nahý stojím
neviem či ešte
budem tým kráľom
na bojisku tela víťaziacim
s dušou horím
a moje líca farbí lesk
ohňov všetkých divo
rastúcich žien
Keď ticho sedím
bežím za tým snom
v myšlienkach si
stále pred mojimi očami
a ja taký strašne streštený
že mi srdce bije divo
zo skrehnutých zovretých
náručí až tam za galaxie
snenia odkiaľ prichádza
večná téma
a večná tma
žena
Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)