Staničná čakáreň
zašpinená slovami
Myšlienky o Márii
presiaknutá maľovka ako freska
s dieťaťom na rukách neviny
Hrubé múry s opadanou omietkou
svedomia
Nemluvňa nechápe
prosbu očí o ľútosť
a maličkostí teplých vecí
z plodov jabloní
V jednote umelej hmoty
prstami dýcha
na skrehnuté ústa
relikvie plaču
veľké obrady čakania
Sama žena
dieťa spí na letkách krídel
zo slabosti lásky…
Stanislav Háber
(zo zbierky Egotikon)