Útekmi

17. septembra 2010, haber, Nezaradené

Vo vozidle mestskej

 
hromadnej dopravy
 
upadol som vedľa teba
 
ráno do nirvány za oknom
 
pretekali kvapky dažďa
 
a vo výťahu farmár z nížiny
 
tvrdil že vlaha je vždy
 
dobrá hoci mešká
 
lebo obilie šlo už do klasov
 
vôňa tvojich vlasov zostala
 
mi s nimi v suchu pod lampou
 
otrhanou zubatým svetlom
 
prehmatávam v šere
 
tvoje telo naplnené mojimi
 
túžbami po odchode
 
z matérie bez pasu
 
cez hranice roztancovaných
 
teplých dní v suchu
 
zmaľovaných nedočkavými
 
Stanislav Háber
 
(zo zbierky Voňavé milovanie)