sleduješ vtákov ktorí

 

pred naším zrakom

 

kontrolujú okolie

 

nadávam na tú žiletku

 

čo sa ti vnorila

 

do nohy v tebe

 

oblečený sa mnou

 

prikrytá utiekaš

 

do neznáma a ráno

 

odznova dotýkaš

 

sa boľavého kolena

 

kým nezaspím ti

 

na rukách v našich

 

súkromných bohatých

 

spomienkach pomády z pier

 

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Sto plus jedna láska)