a iné nebudú

 

búšia v našich ušiach

 

búria sa nám

 

pred očami ako

 

deň čo sa začal

 

pokračoval a tak

 

rýchlo skončil

 

že si mi nestihla ani

 

zamávať pred nosom

 

kým som sa boril

 

v závejoch tých

 

všetkých sprostostí

 

natáraných cez

 

bezsenné noci

 

napučali všetky

 

nervy rozdrásané

 

na kríži

 

napnuté na osnove

 

dreva ku mne

 

cez teba

 

ako sa chveje

 

v ústach živé mäso

 

pri prežúvaní

 

 

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Dva tóny)