vidíš len špinu

 

šliapem márne na brzdu

 

tvoj plyn má rúti

 

rýchlosťou smrti

 

a napriek prosbe

 

na svete vidíš

 

všetko čierne

 

a vyčítaš aj času

 

že sa krútil

 

desiatky rokov

 

bez úrokov

 

dobro sušíš

 

na minimum do štipky

 

zhorknutej polievky

 

a bojím sa aj

 

pošepkať že bolo by

 

čo aj pohľadať a

 

odložiť do albumu

 

do ktorého si vyhádzala

 

roztrhané sny

 

na chudobnejšie dni

 

sme zúžení na smútok

 

a dni kedy súperíš

 

sama so sebou

 

ako ma vieš viac

 

zabolieť v sekunde

 

nadšenia

 

 

 

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Sto plus jedna láska)