do ušného boltca vtláčam monogram

a ty mi vešiaš banány na nos

Môj nos sú červené spomienky

na ľad a sneh

 

 

čo vŕždi pod krídlami

 

 

Po cestičke vyšliapanej

dvojnohou zverinou

kotúľaš guľôčky soli

čím rozširuješ svetové moria a oceány

 

 

Som dromedár

predávam turecký med tvojich rúk

 

 

Sucho nebýva

uterák forte – frote je už pre nás

prišpinavý

buď tíško

počuješ?

 

 

 

Stanislav Háber

 

(zo zbierky Egotikon)