Báseň na nedeľu: Pocta Bukowskému
21. novembra 2010,
haber,
Nezaradené
Slovenke matke troch detí
dvaja muži v maringotke
fľašou od šampónu poranili konečník
a na následky krvácania zomrela
správa z poznania Charlesa Bukowského
– chlap miluje veľa žien
keď v skutočnosti nemiluje ani jednu
Slovenku nenašiel pravý chlap
Charles by sa do nej zamiloval
a o fľaši od šampónu by zložil
svoj krvavý sonet
o mŕtvom v parku
ktorý bol ešte teplý
nuž s ním obcoval
neverím že to urobil
Čudoval sa že ho nechcel
ani Larry Flynt do Hustleru
Bukowski v Los Angeles o najslávnejšom
Slovákovi 20. storočia roku 1968 napísal:
„Dubček sa z Ruska vrátil
ako polovičný muž desiaci sa
psychickej smrti.
Človek by sa už mal
konečne naučiť, že je lepšie
si nechať pomaly odrezať gule
a zomrieť, než sa snažiť
za každú cenu prežiť.“
Jeden z vás
po smrti našiel jeho prvý
a posledný fax
keď som stál vedľa Dubčeka
v roku 1991 a on mi
rozprával že jeho žena
sa hanbila pýtať si
v potravinách dubčeky
nuž žiadala predavačku
o veľké rožky z regála
žena čakajúca v rade
za ňou sa na pani Dubčekovú
osopila či sa tak bojí
komunistov že nevie
ani požiadať ako normálny
človek nebojácne
o rožky zvané dubčeky
Bola normalizácia
a pani Dubčeková
s hanbou z potravín
vybehla von s plačom
v očiach ale nie
z poníženia
bola šťastná
na jej Alexandra nezabudli
a nepriznala sa
že to ona je jeho žena
Čo by teda písal
Bukowski keby poznal
túto príhodu?
Myslel by si stále
že je lepšie zomrieť
hrdo vystretý ako žiť
na kolenách?
Dubček nebol hromádka
koží otrockých
Čo ty vieš o komunizme
Bukowski?
Stanislav Háber
(zo zbierky Záhady duševnej záhrady)