(Ctiborovi Štítnickému)
Neznámy vzal
chlieb a ruže
Zarazil sa
veď to si už ty napísal…
Boľavý nádych smogu
z ubehaných ulíc
zabudnutých múz
o ktorých za teba
on opäť píše
Nesedíš už s tými
čo si s nimi
ževraj
potykali
ale udržuješ tajné styky
s Pegasom
ktorý ti požičiava
aj bez úveru
vydania
Nie si kráľ
oficiálne ťa nekorunovali
aj z čítaniek gumovali
chlebom stopy ruží
Teraz neznámy
drží v hlave
chlieb a ruže
kúpené
z druhej ruky
a nevie či si bol horší ako on
Stanislav Háber
(zo zbierky Egotikon)