Ružovo zlatá

 

taká si krásna

 

zlostíš sa na šál

 

kým nám do uší

 

zabubnovalo proroctvo

 

a natiahnutá v podobe

 

drnčiacej tetivy

 

po vyletení sa zabalíme

 

do sivého dňa

 

všedných neopakovateľných

 

chvíľ zapadnutých

 

na dušu napísané

 

že vojna bude

 

mátať stále nové

 

generácie na kolenách

 

pred krížom ovenčeným

 

so záplatami v　nás

 

 

 

Stanislav Háber

 

 

(zo zbierky Sto plus jedna láska)