Dávam novú pásku do stroja a hľadím na prsty
sú tie isté
Kto dokáže kľaknúť na kolená a prosiť Otca
byť Šalamúnom
prosiť o rozum
kto hovorí
že je čistý v hriechu bez neho
posúva nohy po čase a zvolá na kráľa
že je vrah
Stavia z kociek nový hrad s vežičkami
a v jednej z nich
vyčkáva
na vlastný pád
A tak každý deň sadám k stolu
na tú istú stoličku
raz Judáš raz zas kat
raz spravodlivý odsúdenec
no nik prst nevystrie
že som si miechu prehol viac ako dvakrát
pozerám rovno do tváre
a nepľujem na oblohu
kde mi má kto ukázať tam je strelec tam veľký
tam malý voz
vyber si
budeš bežať pred ním
popri
a či pod
Prešrotované myšlienky
pobočka Hyde park – Slovakia
veľkomalý svet
Púšťam sa do reči
ako mi to dobre padlo
hoci si nadávam
mal som čušať
Kto nič
šije bič
Len jedno mi sily dodáva
že nie je to krutá poprava
Netečie krv ani med
V úctivých sakách kráčame spolu na kar
ten čo odíde
ostáva
Kto ostal odchádza
Vlak duní na koľajách
veselosmutná predstava
Už sa teším
ako syn na Ježiška
aby keď sa dohviezdny čas stratí
mohol opäť kričať pri okne
oco kedy sa vráti (?)
Nevrav že o rok oco
aha už ide (!)
Darmo by som mu vravel
že je to poštár
Stanislav Háber
(zo zbierky Pokoj rezbára)