Semená hrobu
25. januára 2011,
haber,
Nezaradené
koľko je veršov
životov a smrtí
bytia
keď putuje čas
ľudskou dolinou
chystá sa bitka
o to kto dlhšie
bude surfovať
na vlnách
fantázie sna
čo hovoria mu
žitie
a koľko diel
živých sôch
chodí po svete
kam sa pozriete
nové umenie
napísať verš
čo zasadí si
nový básnik
po mojej smrti
do kvetináča
a jeho plody
zožne keď už
nebude ma
nebude búšiť
krv mi v sluchách
na lúkach
deň s kosou
zazriete
a nové plody
schovajú v sebe
semená
až do dná vekov
budúcnosti
v ktorej viac
neohneme
pred oltárom
kolená
len daň sa
nezmení
veď vždy je
rovnaká
ako trpí
ruka básnika
vie len
majiteľ toho
tela
kým srdce zovrie
hrobárova
lopata
Stanislav Háber
(zo zbierky Intimity)