skáču

bijú pravdu

kým sa ohne

ako prútik

z vŕby

ľahko poznáš

takých ľudí

A tí druhí

čušia

ich obrana je

len mávnutie rúk

z mávania však ešte nie je let

Rozbíjať si denno denne

hlavy o múry

Podopriem si bradu

skúmavý pohľad hodím do zrkadla

a hľadám sa v čase

hľadám čistý ručník

v kope s jej fľakmi zašpinenej

spodnej bielizne

Na podnose

vstávam a zdieram z rána

tmu

kruto neverím

smutne neverím

už na tú hru

 

 

 

 

Stanislav Háber

 

 

(zo zbierky Egotikon)