Báseň na nedeľu: Ľudstvo je jedna žena
17. apríla 2011,
haber,
Nezaradené
Po večernej prechádzke oblohou
tvoja láska mi dala energiu
rozprávania o bytosti Blaisa Pascala
o ľudstve v podobe jednej osoby
a v nej som náhle uvidel všetky
národy v podobe buniek daných
orgánov znázornených
keď sever Európy reprezentovaný
Nemcami sa predstavil v imunitný
systém schopný napádať aj sám seba
premožený vlastnou silou
Francúzi vo výkonnú zásobáreň
energie žalúdka
a Španieli v pohlavný pud
dodávaný semenom Talianska
a horúceho Balkánu
odkiaľ najskôr je k srdcovému svalu
prepojeného s dušou Slovanov
kým v Afrike sa rodí v každej chvíli
život v najdôležitejších klkoch
tráviaceho traktu a v Austrálii
v pečeni ľudstva čistia krvný
systém nazývaný Čína
a lymfatická štruktúra tvorená Áziou
je podporená očami židovského národa
zatiaľ Ameriku reprezentujú údy
sever štátov to sú ruky a ich činy
kým juh sú nohy jedného človeka
a Kanada bdie v podobe nervového
systému ktorý vzruchy prijíma
z mozgového centra Japonska
a zvyšok je rovnako podelený
k tráveniu patrí v žalúdku a
v klkoch Portugalsko
Rumunsko dodáva dôlžitú žlč
a k pečeni sa viaže Nový Zéland
v podobe brušnej slinivky
a jazyk to sú Arabi
nosovými vnemami vládnu
eskimáci – laponci či Sibírčania
Belgičania nosia kyslík
kým Švajčiari odstraňujú škodliviny
a Holanďania napínajú cievy tela
Vatikán udržiava rovnováhu
a Kuba zviera krčnú aortu
hrdlom Dánska sa prepadávam
až tam k mapám Fínska
ovládajúcim chute spolu so Švédskom
kým vlasy Nórska chvejú
moriami všetkých ľudských štiav
z ktorých sekréty Mongolska
nás udržujú v dobrej kondícii
hebkej kože z Tibetu
kým Hopi Indiáni z Arizóny
rozložili svoje stoly ohybných nechtov
tak sa mi mapa ľudstva poskladala
na babylónsku vežu jednej bytosti
a ty si podo mnou dovzdychala
spíš oslobodená poznaním
roztúženého tela
Stanislav Háber
(zo zbierky Sto plus jedna láska)