Sú chvíle pre vrtule
lebo len vďaka nej
sa môžeš toľko vrtieť
a lietať z jednej práce
do druhej a ja sa
snažím chytať tvoju
stopu v povetrí
kým zaspím
v sekunde tvojho
sťahovania skríň
v zátoke nášho
domova voňajúcom
po tvojom náhlení
Stanislav Háber
(zo zbierky Spovede z dymu)