Jogurtové hody ťa držia
za nohy sa leskneš
nádejou vzduchových
vzruchov klopkajúcich
nám do slúch zmeny
napätia vo vzťahoch
uhojdaných v toku dní
a ty tak rada nad ránom
a podvečer počúvaš
klepot vzdialených vlakov
ktorý ťa sprevádza
po rôznych adresách
v kvapkách dažďa
na hodvábe tvojej kože
obrázky roztúžených
kým pôjdem schodmi
do pitevne v oblakoch
hľadať starcovu tvár
čo chce zomrieť
až sa so mnou rozlúči
vieš že samaritánstvo
ma živí v modlitbe
za to dievča v nebi
Stanislav Háber
(zo zbierky Popísané páperie)