Po tvojej podprsenke
zostali mi dve
teplé hniezda
v dlaniach
a tak chránim
vtáčatá pred vlastným
zjedením kým
zaspávaš omšové
spevy na hrane dňa
a vlak vydupkáva
tam – tamy ceste
do neznáma
v obtočených názoroch
na to čo sa smie
a čo pridáva trochu
pálenia do varenia
obeda s paprikou
z lásky štipľavou
od parenia dusných
nálad a ja píšem
novú knihu kým
ty štopkáš potrhané
gate tesne veľké
na strašiakov do maku
Stanislav Háber
(zo zbierky Popísané páperie)