Hneváš sa na telefonáty
mojich kamarátov
za ktoré vôbec nemôžem
a posielať ich kam patria
sa mi darí miestami
a tak čakám kým
sa rozfúkajú búrkové
okná oblohy do ktorých
hádžeš moje slová
o láske a milovaní
Stanislav Háber
(zo zbierky Popísané páperie)