Už spíš keď ešte pracujem
a tak rád by som počúval
tvoje dýchanie a jemné
mrvenie sa pod perinou
tvojich predstáv
z ktorých vstupujeme
do života bosou nohou
hoci za tým nebežím
a nechcel by som
aj tak sa mi to stáva
a ty si v spálni sama
ale poviem ti to
až po odmodlení
všetkých ružencov
Stanislav Háber
(zo zbierky Popísané páperie)