Na tvojej mihalnici svitá
a perličky z úsmevu
ti stierajú horúce výdychy
z fontány sa snaží vymaniť
chrlič lev je zovretý kameňom
z každej strany a rieka
tvojho tela nado mnou
ma premosťuje do výšky
a ty sa poberáš s prianím
mojej samoty
sa držím návratu
do tela padá
zabudnutá vločka
Stanislav Háber
(zo zbierky Popísané páperie)