Viem že sme
len skladačka
rozsypaná po svete
kúsky ktoré nevedia
že patria do seba
a niekedy sa zbadám
zrazu vidím každého
a len seba
v tom mori prúdiacej
energie v ktorej
s tebou odídem
do neba
do zapojenia krútivých
momentov krás
ale aj tak
potom tento pohľad
stratím
a preto neviem
či mám za tým
vôbec žialiť
alebo len pre ten
pocit žiť
Stanislav Háber
(zo zbierky Popísané páperie)