sme pre seba
navzájom tak trošku
šagrénovou kožou
tebou mám viac
a
menej strácam
a ty tiež si
mnou plnšia
aj keď chudšia
vydrží nám
toľko že vždy
nás niečo vracia
na zem po tvojom
oteplení kôry
nad nocou a
nad ranným
výdychom bez
teplôt
vstávaním
Stanislav Háber
(zo zbierky Popísané páperie)