Si moja rosnička
len na ten rebrík
po ktorom lozia
žaby ťa nikto
nedostane
ale nie si stará
a už vôbec ropucha
neblázni
si mladá skokanka
ktorá po správach
z mobilu má od
ucha k uchu úsmev
pre zmeny nálady
upršanej nepohody
keď mám hlavu plnú
nových horkých slín
ale brániť sa?
Radšej vrátiť úsmev
lebo mojimi ústami
zrazu vravia mŕtvi
čo sa mi občas stáva
lebo svet je prepojením
všetkých Božích síl
Stanislav Háber
(zo zbierky Po rebríku do neba)