Putovanie po Amerike Iľju Iľfa a Jevgenija Petrova (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava, 2013) je poučná kniha, lebo títo dvaja ruskí satirici písali úprimne.
Snažili sa svojským štýlom objaviť ducha krajiny, cez ktorú prešli krížom – krážom vďaka manželom Adamsovcom. A nadchýnali sa spôsobmi, ktoré možno dnes už v Amerike nevidieť, za to môžu byť ešte vždy vzorom pre iných.
Na príkladoch v knihe uvádzajú a dokazujú, že ak im v Amerike niekto niečo sľúbil, tak to aj splnil. Teda netrepal do vetra. Možno to bolo tým, že už vtedy boli obaja známymi spisovateľmi, ale aj tak ide o zaujímavý postreh pôsobivo a vtipne opísaný. Každý z nás pozná more príkladov, ako nám niekto niečo sľúbil a v skutočnosti nás len ťahal za nos. Iľf s Petrovom presvedčivo tvrdia, že je to črta Ameriky. Obdivovali čistotu pôvodných Indiánov a ľudí, ktorí sa im snažili pomôcť prežiť v nových podmienkach.
A potom sú v knihe zaznačené množstvá príhod spojených s cestovaním autom od oceána po oceán – z New Yorku do San Francisca a späť. Z toho nepreberného vreca zážitkov jednoznačne vyplýva, že ak v roku 1935 mal v USA niekto na ceste problém, okamžite začala záchranná akcia úplne neznámych ľudí. A títo ľudia vôbec neuvažovali, že by čakali za to protislužbu. Dokonca poďakovanie považovali za priam urážku, lebo niečo také ako je pomôcť inému na ceste, je služba, ktorá bola v Amerike samozrejmosťou.
Skúste dnes mať u nás problém na ceste. Ak vám aj niekto pomôže, možno vás aj okradne, alebo inak poškodí. Ak sa objaví nezištný človek, najradšej by ste mu dali zahrať v rádiu. A pritom takéto spôsoby boli niekedy aj u nás úplne prirodzené.
Iľf s Petrovom v Putovaní po Amerike skúmajú tento štát a zriadenie v ňom z pohľadu ľudskosti. Preto je táto kniha taká príťažlivá. Preto je otázka z titulku tejto recenzie na jednu zaujímavú knihu zodpovedaná.
Stanislav Háber