A potom príde
bozk s penou z
mydla a so stopami
po ujdení
pozerám si tú
ikonu bez magnetu
z ktorej chápem
očami modlitbu
o dome čo jediný
na svete je živý
aj bez ľudí lebo
v ňom býva
Syn čo ma
navštívil a aj
teba predo mnou
pred návštevami
bozku v chráme
kde sa hráme
na odpustenie
prinesené v modlitbe
na sv. Jána Krstiteľa
a na iné sviatky
pred i po potopení
Titanicu že sme
stále ľuďmi minulého
a budúcnosť je
vo večnosti
na život a
na nebo za
dverami
Stanislav Háber
(zo zbierky Po rebríku do neba)