Pokorná hladina
tvojho tela ma
rozpaľuje do žerava
pri prezliekaní
z noci do dňa
sa mi kĺžeš v dlani
pokojná a predsa
iná v rozlievaní dobra
po kvapkách si ťa
púšťam do hrdla
bez bozkov a predsa
sviežu z nektára
tvojho poprsia
na ktoré sa mením
v čase prenášania
Stanislav Háber
(zo zbierky Po rebríku do neba)