Vyplašené holubice
na tvojej hrudi a rám
upísaného potlesku keď
vedľa mňa nevidíš
ten kamienkovo istý
breh a ja pozorujem
ako si užívaš že sme
v ňom žijeme aj
zomierame vnútri
neustále a tak si
naťahujeme strunky
na určený čas v ktorom
slobodne sa môžeš len
radovať a ty o tom
nevieš že ťa pozorujem
Stanislav Háber
(zo zbierky Po rebríku do neba)