Úniky cez strechu haly sú
ťažké ak dole na javisku
sa trápi čo stratil
všetko vo vzťahu
k ľuďom a k svetu
tragickým prechodom
zo svojho tela
a navyše sa mu obraz
zmazal v zmysloch inam
a predsa to nehovorím
ale nechám ťa skrývať
pred ostatnými
ten bolestný svet
kedy je lepšie vynadať
ako nemať už žiaden cieľ
iba úsmev cez slzy
a tak mu vravím
že je príkladom pre
ostatných aby si viac
vážili čo majú a komu
nadávajú hoci preňho
je zmysel takých viet
malou ak nie žiadnou
útechou
v dupote odchádzajúcich nôh
v potlesku ubolených dlaní
z pódia z dosiek
so slávou
a so zemou
spojených
Stanislav Háber
(zo zbierky Po rebríku do neba)