V zvlnenom pohľade
súcitu
nahá stojíš tu
kým hľadám
iný vlnený šál
a zo všetkých dám
sa ďalej plavíš
s mojím tieňom
zavesená mi svietiš
bielym telom
ku ktorému sa
snažím opäť obrátiť
v nádeji na kotvenie
v domácom prístave
a vietor náhle zastal
zarazený tvojím
opätkom k zemi
špendlíš ma
motýľa a tma
sa stratila mávnutím
havrana čo rozbíja
nový orech z výšky
a tvoj dych blízky
ma zabaleného
v mori s odlivom zas
odnáša
Stanislav Háber
(zo zbierky Skameniem)