Aj ja ťa učím
lebo ma o to prosíš
a navzájom dva stĺpy
držíme strechu
chrámu v nás
a žiadne svetlo
nie je zbytočné
ktoré nami letí
aby som ho spočítal
na tisíc miliónov
a na ďalšie vesmíry
zakrivené našimi hlasmi
v prítmí kuchyne
ochutnávaš moje
pokusy o dotyk
a návrat a vzburu
pre čerstvé novoty
mikádo sa mi rozsypalo
keď viem že to nie si ty
len odraz iných
a čakáš na krásno
zasiahnutý hľadám
v päte stĺpa
ktorý rezonuje
naším životom
Stanislav Háber
(zo zbierky Skameniem)