Šrubujem a ty že je to
skladačka ktorá sa
mení len vďaka tebe
logicky časom
naopak ako som
chcel a tak ťa
neustále vidím
ako letíš nado mnou
a potom zapršíš
si dážď pod ktorým sa
vyhrievam
hneď vedľa letiska
kam sa v mysli
strácam
s tebou schovaní
pod krídlami
kolieskového kresla
po polnoci ťa vyhriaty
čakám na streche sveta
Stanislav Háber
(zo zbierky Skameniem)