po rokoch tulák
som stál opäť doma
koláče voňali
ako mali
a teta na ulici
poznala moje meno
mňa však už nie
chvíľu klipkala viečkami
a potom ma s výkrikom
objala ako tie mačky
na pôjde ktoré rovnako
mňaučali a ja som sa
cítil cudzí v tomto svete
detstva ktoré som prišiel
ukázať synovi
„kapura kapura
na kapure vrače
ochabel me frajír
teraz za mnou plače“
potom sa čas roztrhol
každý ma potľapkával po pleci
a naopak som teraz ja
nepoznal množstvo tých tiet a ujov
a všetky kamarátky ktoré dospeli
opekneli porodili a zostarli
a ja som v nich mal vidieť
malé dievčatká
„bo až teraz mu došla
ej duma do rozuma
že ja mu najlepša
frajarečka bula“
dedinka Krásna nad Hornádom
záhrada veselých hier
a tajomstiev navždy zamknutých
na dnách bagrových jazier
kam sme len so silonom
chodili chytať pleskáče
a na starom orechu
sme z dosiek zbili našu búdu
ktorá znamenala svet
Stanislav Háber
(zo zbierky Skameniem)