Sú veci ktoré ma budú prenasledovať
ako ten chlap čo mi rozprával
ako ich dedinu vystrieľali
a on sa omráčený ešte s bratom
zobudil v hromadnom hrobe
a všetko horelo hoci naokolo bol sneh
boli by zamrzli a zomreli od hladu
tak prehrabali svojim blízkym
v jame kabáty a našli v nich
chlieb nasiaknutý ľudskou krvou
…ako ho jedli a plakali
…alebo ten starček
ktorý bojoval pri Leningrade
a hovoril mi o tom
že v tom obkľúčení panciera
pojedli všetkých psov mačky
potom krysy a nakoniec
ak by nebol jedol mäso
z mŕtvol spolubojovníkov
bol by v tom pekle
šialených ruských mrazov
a nocí plných ohňa zostal tiež
Potom som sám stál vo výške tridsať metrov
s výhľadom na cintorín a s mrazením
aby neskôr o pár mesiacov mi z hlavy
striekala krv a ja som ju sušil šálom
preberali ma z bezvedomia plného zla
a odvtedy utekám z lopaty každú chvíľu
nechápem na čo je to komu dobré
toto nezmyselné prenasledovanie
keď pravý domov aj tak nie je
v tomto krivom svete
Stanislav Háber
(zo zbierky Skameniem)