hromady mäsa
uspávali krvavou vôňou
života utekajúceho z hmoty
kŕčovito som sa držal
tvojej sukne
a vdychoval vraždy v mäsiarstve
ktoré už dnes dávno neexistuje
nik kto tade teraz ide si už
na ten obchod nespomenie
vtedy som mal ešte jednociferné
číslo v kolónke narodenia
a ty si ešte žila
aby si ma stiahla z cesty k sebe
na chodník kým auto s tupým
žuchnutím tela zrazilo chodca
idúceho vedľa mňa
a on sa pod kolesami ešte nadvihol
kým ty si mi zakrývala rukou
oči
prečo sme mami boli my dvaja
vtedy tak blízko smrti?
Stanislav Háber
(zo zbierky Skameniem)