S piškotou sa mi rozplývaš
na jazyku
a trošku štípeš
pri bozkávaní pri ktorom sa
už ponáhľaš
a ja by som tú chvíľu
predĺžil
každý má v sebe
tú detskú spomienku
pri ktorej rozohreje srdce
a takú mám aj na teba
hoci sme sa ako deti
nepoznali
ale niekedy sa to stáva
aj potom
že ma hreješ a chcem si to
užívať na poslednú chvíľu
odlúčenia v ktorom tak ty
ako aj ja musíme byť milí
na príšery
Stanislav Háber
(zo zbierky Skameniem)