Havran smiešne poskakoval po chodníku
pochopil som túto jeho výzvu
viedol ma za krídlo s hlavou na bok
zobák mierne pootvoril v ironickom úsmeve
hľadel som do otvorenej truhly
a chytalo sa ma vzrušenie
začal som chápať koho vidím
keď otvoril oči a vystúpil von
bol obrovský oveľa väčší
než predtým kým ležal mŕtvy
Boh vstal medzi živých
vzkriesený mojím príchodom
Havran si ma posmešne premeriaval
cítil som v jeho očiach
pohŕdanie s akým som si obzeral
jeho vypŕchnuté perie
potom ma môj vnútorný hlas
vzal na ramená z ktorých som civel
na svet pod hompáľajúcimi nohami
kým drak v kostole vypúšťal síru
Havran neodletel sledoval ma po očku
bol zvedavý ako ďaleko som ochotný zájsť
až na hrane priepasti zosmutnel
ľutoval som ho ale tam ma už nedostal
bolo medzi nami puto z napätia pohľadov
stačilo dvihnúť ruku a chytiť ho za zobák
skús to vravel mi
zoskočil som z ramien hlasu kým odletel
Boh zatiaľ prestal rásť nevidel som
toľko brokátu koľko mal na kabáte
Stanislav Háber
(zo zbierky Skameniem)