Nachádza sa v bode varu
všetko čo nám prešlo
dušou a predsa sa nevráti
iba v starej komédii
sa prichytíme na pasážach
na ktorých sme sa smiali
Opakovanie nevinnosti
a túžba ju opäť dosiahnuť
keď sme ju mali
bez bolesti a bez snahy
prišla sama nahá a krásna
mali sme ju bezstarostne
veď čistota nám bola vlastná
nabiť páľ!
S úderom pažby do ramena
som ti chytil guľku medzi zuby
úprimný a preto drzý
ten pohľad podľa teba
podedili a ja po dedovi
budú ho mať po mne aj iní
čo ma neuvidia
To všetko už prichádza
v neokysličenej chvíli
keď oškrabujem zo stromov
živicu a prežúvam ju s cukrom
na Geravách Slovenského raja
horko – sladkú chuť zamilovania
rátaš údery do vankúša
po pavučinách sa vyberám
potichu po zásoby múch
ktoré ti víria okolo hlavy
kým náš drahý nájde nové dráhy
obzerám sa za tvojím miznúcim
dychom čo strieda deň
za nádej z Brna pomedzi cesty
druhej triedy vymenené
za podvaly vítame
lamanšský sneh s ktorým
ide smiech
malicherný pohľad vrátim
do záložne v ktorej čakáme
až ju vytvoria a vyberieme si odtiaľ
neexistujúce slová
že hranice tu nikdy neboli
(v srdci zdvihnuté rampy)
a nikdy ich neotvoria
Stanislav Háber
(zo zbierky Skameniem)