Bláznivý večer za stolom
žobre všetky drobné detí
v tieni nabrúseného
ktorý reže jablko
na ženských prsiach
chirurgicky presne
na nitiach žongléra
s citmi zasedenými
hlboko sa smeješ
v tieni si skrývam tvár
a ako správny hlucháň
počujem namiesto pohár
po hlave
bez úderu mikrofónu
ktorý duto odráža
moju lebku
s radikálne špicatými
klincami zabodnutými
do fakírovho brucha
ten program bol
vydarený aj bez dňa
„raždenia“ v zakúrených
kabaretoch dymami
prázdnych dní
Stanislav Háber
(zo zbierky Sto plus jedna láska)