Nad tým čo sa skrýva
pod všetkými ružami
náhod sú rozčuchrané
spomienkami na to
čo bolo a nebolo
aby sme sa pozerali
len z očí do očí
a náš dom sa mení
na odchody
po príchodoch v náhlivosti
a tak hostí nevítame
ale prichádzajúcich
neustále odznova
odmávame v pozdravoch
na staniciach dookola
a niekedy mi hovoríš
že nás to unavuje
ale krásne veď máme
komu baliť vaky
Stanislav Háber
(zo zbierky Sto plus jedna láska)