Tvoje rozkvitnuté lupene
lákajú rozdielmi lásky
voňavé umieranie
na tŕni slov zapichnutých
do zahojených rán
sa rozbieham dažďom
a ty si dlaňou čistíš
pančušky na lýtkach ofŕkané
nápadmi chodníka
a mlák
rád by som to robil za teba
lenže ten trolejbus
som stihol aby ma odniesol
do bane z ktorej z hlbiny
vynášam na svetlo
chlieb budúcich kým
moknem pred oltárom
zaspatých dní
zasypaných
Stanislav Háber
(zo zbierky Voňavé milovanie)