prší nám z duší čo navždy

odnáša z prívalovej vlny

a v tvojej hrudi bijú

na kukučkové hodiny

zapísané na disk

formátujem si tvoje ruky

do jalovej dlane

keď sa máme ty a ja

dvaja na druhú sú

tam pod rohožkou

ohlúpnuté bozky dažďa

z nahlodaných oblakov

v ktorých sa preháňame

nahí a hladní som ten

strom s hrubým a pevným

konárom o ktorý sa môžeš

obrásť pod kôrou

bez nároku na výhru

červených

Stanislav Háber
(zo zbierky Voňavé milovanie)