…a potom som videl
to kam ideme a o tom
nevieme že ide práve
všetko tým smerom
otvorilo sa nado mnou
a nebola to žiadna
skromná malá záhrada
plná bielych farieb
rôznych odtieňov
napadli mi len
staromilné slová
veleba a nádhera
rozsiahla obsahujúca
všetkých do nezrátaných
priestorov čo však nebolo
vôbec dôležité
šlo o iné ciele
bola si tam vyslyšaná
a každá tvoja slza
bol jeden úsmev
a sivý vlas preplnené
pohladenie namiesto
trápenia ktorého
tam niet a blahoslavení
boli všetci túžiaci
po spravodlivosti
a tichí boli dedičmi
tej nádhery
kým my sme jedno
spoznali že sa už
nemusíme o všetko
báť a tak sme šli
voľne tou krajinou
plnou všetkých
najlepších pocitov
radosti a to všetko
len za niekoľko
ročné modlitby
pred otlárom
ktoré ma k tomu
videniu priviedlo
pred sochou
najkrajšej ženy
v modrom
Stanislav Háber
(zo zbierky Voňavé milovanie)