Keby som vedel maľovať
tvoj obraz by bol ako ležíš
v šatách v ktorých si bola
v práci kde nad tebou všetci
slintali ale teraz ležíš unavená
bosé nohy máš vystreté
oči sa ti privierajú a nevládzeš
sa ani vyzliecť
vzal by som štetec a zachytil
tú únavu tvojej krásy
a všetci po mne by hovorili
že to bol portrét mladej
unavenej ženy
len ja by som vedel
že je to zrodenie
Venuše ktorú môžem milovať
aj keď ona už nedokáže
na mňa ani pozrieť
tým svojím čokoládovo
veľkým okom
Aj keď so štetcom to nedokážem
tvoj obraz unavenej nosím navždy
v najdrahšej obrazárni
Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)