Na lavičke zostala slza
zotrel som ju do rukáva
aby bola iba moja
Vo vzduchu víria
nedopovedané slová
aby sa na jeseň vrátili
ako sťahovaví vtáci
čo na jar odchádzajú
za prácou sa
neobzerá ľahko
odtrhnuté kotvy
zaryté do dna
A márne sa pýtaš
prečo my prečo my
na juhu veje teplý vietor
a bambus šuchoce
Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)