Vždy je to isté
neviem z tej slučky
vybrať hlavu
a tak sa dusím
kým nakŕmiš
a mne sa nedarí
nájsť žiadne žaby
povieš mi po čom
túžiš a sme zase tam
kde hľadím iba
do steny a nemám
žiadnu nádej
vravíš mi a tak
vrastám do kameňa
sú výročia o ktorých
nič netuším
Stanislav Háber
(zo zbierky Babylonská si láska)