Energia vibruje
v tónine tvojho tela
kam duša priletela
a tá struna sa ťahá
sama od rána
priestorom nášho Pána
kým v počtoch sa mýlim
lebo si to zrátala
lepšie sama
letom zelenou cestou
v kvapke z ktorej vzišlo
ďalšie nekonečno kvapiek
lebo živé sa uchováva
nad kolenami
za mihotaním nôh
v striebornom blesku
čo ma predbehol
a tak s tebou kolonizujem
viac vesmírov
s Katarínou Sienskou
a jej rybou v ktorej je voda
a voda v rybe ako my
sme v ňom a on v nás
a ten čas rozdelím
na boj o naše
zjednotenie
vo vodopáde
vznešenosti hladenia
Stanislav Háber
(zo zbierky Babylonská si láska)